Film alebo digitál?

For English version, go to Film or Digital entry on Land & Colors.

Občas na svojom webe vyprodukujem text, ktorý sa mi zdá dostatočne zaujímavý, aby som ho preložil aj do rodného jazyka. Toto je prvý z nich, ak ma nezveziete pod čiernu zem, mienim v tom pokračovať. A teraz k veci.

Digitál alebo film? Oboje!

Túto otázku si kladiem takmer vždy, keď sa chystám vyfotiť nejakú scénu Hasselbladom, s ktorým je radosť pracovať práve preto, že vymeniť digitálnu stenu za filmovú kazetu trvá niekoľko sekúnd (plus pár ďalších potrebujem na to, aby som umiestnil na matnicu papierovú crop masku). Tým pádom nosievam iba jeden systém - telo H1 a tri objektívy - a stále mám flexibilitu výberu podľa motívu. Osobne preferujem film kvôli jeho hĺbke, kontrastu, farebnému podaniu a v neposlednom rade aj jeho nepredvídateľnosti. Digitál mi však nespočetnekrát pomohol v situáciách, keď sa film použiť nedal alebo som potreboval okamžitý náhľad na výsledok snaženia (nočné fotenie počas hustej snežnej búrky či životný zážitok v slovenských jaskyniach). Keď je však aspoň trochu svetla a scéna nevykazuje extrémne svetelné rozdiely medzi jasmi a tieňmi, mojou prvou voľbou je obyčajne Fuji Velvia 50, pomalý a krásny inverzný materiál s charakterom. Phase One stenu využívam o poznanie menej, pretože sa vyznačuje tonálne ultraneutrálnymi raw súbormi, pri ktorých následne za počítačom trochu trpím a nedokážem zrekonštruovať náladu, ktorú som zažíval a fotografoval. Možno je to len vecou tréningu naučiť sa vidieť “digitálne”, a možno to bude aj tým, že živý výstup z Velvie (najlepšie priamo na presvetľovacom pulte) býva poriadne návykový a nevyžaduje prakticky žiaden zásah Photoshopom, pokiaľ ide o reprodukciu farieb.

Za normálnych okolností nefotografujem tú istú scénu oboma spôsobmi, ale vyberiem si jeden z nich v závislosti od motívu a situácie. Pri týchto som však urobil výnimku. Zo začiatku totiž svetlo vyzeralo nudne, až tak nudne, že Štefanovia sa pobrali z kopca dole. Zostal som aspoň čosi vyskúšať, nech som sa sem neterigal z Čiech úplne podaromnici. Tesne po západe slnka sa nejaké farby predsalen objavili, tak som exponoval na film:

Jar na Povrazníku IJar na Povrazníku I - Aparát: Hasselblad H1, Objektív: 35mm, Film: Fuji Velvia 50, Filtre: Lee ND Graduated 0.6, Expozícía / Clona: nezaznamenaná

Páčil sa mi rytmus stromov v popredí, podľa toho som komponoval spodnú časť, kým hore sa sformovala celkom zaujímavá štruktúra z oblakov, takže som širokáč obrátil viac smerom k oblohe. V post-procese som trochu stmavil oblohu, vybielil kvety čerešní a stiahol červený nádych zo zelenej časti záberu. Keďže sa mi nepáčil strom úplne naľavo a nemám zoom, skúsil som podísť bližšie k čerešniam, ale tie potom pretínali horizont, tak som sa vrátil na svoje pôvodné stanovisko a nasadil digitálnu stenu. S 1,3 crop faktorom bolo možné záber pritiahnuť a čiastočne eliminovať strom. Malý orez to neskôr definitívne vyriešil:

Jan na Povrazníku IIJan na Povrazníku II - Aparát: Hasselblad H1, Objektív: 35mm, Film: Phase One P30, Filtre: Lee ND Graduated 0.6, Expozícía: 0,1s, Clona: f/11

Kompozične sa mi táto verzia pozdávala viac, ale farebnosť zaostáva. Aby som digitálu nekrivdil, aj v skutočnosti farby medzičasom vybledli, pretože mi trvalo 10-15 minút zísť dolu, poobzerať a vrátiť sa. V post-procese som sa súboru venoval veľmi podobne ako skenu vyššie. Určite sa dá ešte viac pritlačiť na farby, ale nie som si istý, či by pri mojich schopnostiach pracovať s PS záber vyzeral prirodzene. Keď porovnám obe verzie, prikláňam sa na stranu Velvie, ktorá mi pripadá živšia, silnejšia, lepšie zachycujúca čaro toho miesta. Aj napriek značne červenšej oblohe a namodralým horizontom. A azda by som mal vyretušovať čiary po lietadlách z oboch. Nakoniec som sa rozhodol vrátiť k svojej zamýšlanej kompozícii za zachovania charakteru inverzného materiálu:

Jar na Povrazníku IIIJar na Povrazníku III

Fotku som orezal vertikálne a celkom natesno, aby vynikla choreografia stromov v popredí, lepšie svetlo a živšie farby. Takisto oblaky sa zdajú, že fungujú lepšie v tejto verzii. Orez takmer polovice záberu znamená stratu velkosti, ale 18MPx z pôvodného 36MPx súboru by po profesionálnom zväčšení stále malo stačit na vytlačenie 80x60cm plachty.
Je mi jasné, že tento výsledok ani zďaleka nevyhovie každému, ale išlo mi to najmä o porovnanie a ukážku, čo a prečo pasuje mne. Budem rád za akékoľvek vaše názory a postrehy!

Vložit na facebook Vložit na twitter Záložka na Delicious

Váš komentář k článku

Pište prosím jen komentáře, kterými se vyjadřujete k tématu. Políčka označená červenou hvězdičkou jsou povinná a bez jejich vyplnění nebude Váš text uložen v databázi. Pro reakci na vybraný komentář klikněte na odkaz „Reaguj na komentář“ pod vybraným příspěvkem nebo napište číslo komentáře, na který reagujete do hranatých závorek např. reakci na komentář č.10 zapíšete [10] viz nápověda


*
*
101121521
*
:-) :-D :-| :-( ;-) ;-D :cool:
#4 jackrt
certain price for these forms of art.
;-);-);-);-);-)
Reaguj na komentář
#3 Marek
vdaka, chlapci, za komentar.

peter, myslim, ze povacsine to bude film. :-)

jarda, ale to je skoda, naozaj potrebujes byt rychly a flexibilny? mamiya a jedno-dve skla by mali stacit, pokial vies, kam a co planujes fotit. a k tomu 5dcko na krk na porovnanie, nech si si isty, ze si si vybral spravne. :-)
Reaguj na komentář
#2 Jarda
Super článek, zajímavé porovnání. Já bohužel nikdy nenaložím 5D + Mamiyu 645 + 6 skel do báglu, takže se vždycky musím rozhodnout jen pro jeden systém. Když se zadaří s Velvií, výsledek je digitálem nepřekonatelný, ale vzhledem k flexibilitě a rychlosti práce se většinou rozhodnu pro 5Dčko.
Reaguj na komentář
#1 Peter
Zaujimavy clanok, len tak dalej, som zvedavy co si vyberies nabuduce. S pozdravom
Reaguj na komentář