Naša prvá kniha

V časoch, keď som sa hrával na pieskovisku za bytovkou, mal som okrem pár ľudí veľmi rád aj veľa vecí, ani neviem prečo. Možno preto, že ich bolo okolo nás omnoho menej ako dnes. Alebo je za tým to, čo neprajem ani najväčšiemu nepriateľovi, a síce skutočnosť, že narodeniny mám príliš blízko Vianoc, takže prípadný darček spoľahlivo plnil dve úlohy, a tak som si ho aj dvakrát vážil veľmi dobre poznajúc čakaciu dobu na ďalší. Každopádne vždy, keď som niečo dostal, našiel či niekomu slabšiemu zhabal, prejavil som tomu lásku tak, že som s tým usínal a vstával dovtedy, kým som nedostal, nenašiel či nezhabal niečo ďalšie. Na bicykel SOBI 20 som sa chodieval pravidelne dívať do kočikárne. Časom som s vecami už priamo nespával, ale spôsobne si ich ukladal poblíž lôžka, aby som sa na ne mohol čo najčastejšie dívať. Myslím, že som s tým celým prestal, až keď mi macíka z postele a navoňané basketbalové tenisky z nočného stolíka nemilosrdne vyhodila prvá frajerka. Odvtedy mám veci rád potajme.

Pred pár dňami som po rokoch urobil výnimku a postavil som si k posteli jednu knihu, pozorujem ju a premýšľam, či z nej mám radosť preto, že sme ju zdarne dokončili, alebo preto, že sme sa jej konečne zbavili. Ani jedno, ani druhé, asi. Skôr to bude tým, že vonia novučkou tlačiarenskou čerňou a že sú v nej (aj) moje fotografie. A že tam vlastne nie sú žiadne cudzie zábery, pretože celá je nafotená šiestimi statočnými členmi LH. Musím sa priznať, že pri pohľade na ňu po veľmi dlhom čase pociťujem väčšiu radosť z výsledku ako z procesu, ktorým sme sa k nej dopracovali, pretože ten stál mnoho prebdených nocí a prespatých dní.

Vznikla pri príležitosti 15. výročia založenia Citibank na Slovensku ako exkluzívna publikácia určená výlučne klientom banky. Zadanie znelo vyfotografovať 15 jedinečných prírodných, kultúrnych a architektonických lokalít, ktorých zoznam sa narodil v spolupráci s bankou, UNESCO pamiatky boli bezpodmienečne dané a zvyšné veci prakticky tiež, dve výnimky vyšli z našej dielne: lazy a kopanice, ktorým sa dlhodobo venujeme v rámci ich dokumentovania predtým, než sa nemilosrdne utopia vo vodách minulosti, a tiež Malokarpatská vínna cesta ako oslava vznikajúcej tradície, ktorá sa vzmáha na podstavcoch novodobej kultúry (?) a stravovacích návykov súčasníkov.

Banka nám venovala celé štyri mesiace - jarné a trochu aj letné - a pár dní navyše na to, aby sme dodali fotografie, ideálne zo všetkých ročných období, a tak sme čiastočne použili aj veci z archívu, som presvedčený, že niektorí ich spoznáte. Na niektoré témy (jaskyne, drevené kostoly, Karpatské bukové pralesy či Spišský hrad) sme mali len jeden pokus, cítil som asi trochu väčší tlak než ten, ktorého sa dá zbaviť, ak poznáte cestu na záchod... Na druhej strane mať možnosť byť sám (teda s kolegami, čo sú zväčša veľmi tichí spoločníci, ale bez návštevníkov z ľudu) v tichu uprostred hôr ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni, či so zatajeným dychom načúvať áriám hromov a uhýbať sa bleskom o polnoci na trojhranici Slovenska, Poľska a Ukrajiny nie sú síce zážitky, ktoré by som definoval ako úplne najvysnívanejšie, o to viac však chutili.

Vo výsledku sme prezentovali 8-10 záberov ku každej kapitole, z ktorých si zástupcovia klienta vybrali 3-4, čo sa napokon objavili v knihe. Len tak na okraj, sám by som vybral inak a lepšie veru, ale žiaľ môj vkus, ktorý je objektívne precízne cibrený, bol v tomto prípade porazený temnými silami, hovorili si väčšina a boli podporované záložníkmi z radov umeleckých kurátorov, tam všetky gýčiarske diskusie veľmi rýchlo zhoreli v plameňoch diplomami certifikovanej fundovanosti, proti ktorým by nič nezmohol ani Chuck Norris, keby namiesto bezduchého mlátenia chuligánov fotografoval. Aspoň nám zostal materiál na ďalšiu knižočku do budúcna, síce asi útlu, ale prípadne celú našu...

A áno, za konečnú sexi podobu knižky vďačíme hlavne Monike z Conmat Štúdia, ktorá dodala grafický šat a hlavne texty, tie si prečítajte, ak budete mať možnosť, sú namíle ďaleko od encyklopedických popiskov, bežne sa vyskytujúcich v podobných publikáciách v týchto zemepisných šírkach. Takže napriek skeptickosti zo začiatku, ktorú priznávam, celkovo dosť vydarené cvičenie, si myslím, skúsenosť cenná (fotiť na zakázku je omnoho zložitejšie než pre radosť, ale to som vedel vopred, lebo kamaráti hovorili, že to neni tak, že prídem, cvaknem, odídem, ukážem a pokloním sa, pretože všetci hlasno tlieskajú), výsledok viac než príjemný. Teda minimálne mám(e) z neho radosť.

Odprezentovaný bol ako sa sluší a patrí vo výbornom priestore bratislavského Design Factory, odkiaľ sú aj fotografie v tomto príspevku. Predstavitelia klienta ho pokrstili, hudba veselo hrala, veľkoformátové obrazy vytlačené u Lacka v Stelle spríjemnili oslavu výročia. Výstava skončila pred týždňom a od 8.12. pokračuje v hoteli Sheraton (do 17.12.), v novom roku bude v business centre Apollo (2.1. - 14.1.). Kniha vyšla v limitovanom náklade 600 výtlačkov, z nich 300 vlastní lightharmony a cca 200 kusov veľmi skoro ponúkne aj vám prostredníctvom našej stránky. Sledujte nás!

(Dovetok z 9.12.: Kniha sa dá zakúpiť tu: http://www.lightharmony.com/treasures.php?lang=cz

PS. Ďakujem všetkým chalanom z LH, ktorí mi s tým pomohli a odvrátili číhajúcu hanbu, z ktorej kabát by sa mi odkladal len veľmi ťažko a miesto preň v skrini by som našiel asi až po pekných pár rokoch. :-)

PS. Fotky v článku sú autorským počinom Tomáša Záhumenského.

Štefan, ja a Boris

Boris a jeho veľdiela.

Tomáš so svojími obrazmi