Pod polárnou žiarou

Fráza 'lepšie raz vidieť ako stokrát počuť' v žiadnom prípade neplatí, pokiaľ ide o polárnu žiaru. Pretože tú je TISÍCKRÁT lepšie RAZ vidieť ako MILIÓNKRÁT počuť a úplne najlepšie je vidieť ju aspoň STOKRÁT, lebo VŽDY sa budete mať na čo pozerať, a nepočúvať o nej vôbec. Na tomto mieste by sa mal tento veselý príbeh skončiť, ale hádam vám po skúsenostiach s politikmi nepríde divné, že žiadam o výnimku z vlastného vyhlásenia o vetičku predtým, kedže teraz budem o nej písať a vy budete možno čítať, ale sľubujem, že ju tu nebudem popisovať. To si vygúglujte sami. Technické informácie, teda texty z učebníc o jej pôvode, formách či druhoch, taktiež hojne existujú na webe a hoci pomôžu k všeobecnému prehľadu, sú suchšie ako spravodajstvo STV.

Vidieť, nafotiť a azda môžem pokojne umrieť, som si povedal predtým, ako som za tým neposedným plamienkom prvýkrát vyrazil do Nórska. Lenže lenže. Videl som raz a chcem vidieť viac. Trochu aj nasnímal, ale chcem úplne. A tým pádom ani umrieť sa mi nedá, hoci možno by sa mi zhora lepšie pozeralo, ale určite horšie fotilo. Aj najsvalnatejšie vyhlásenia supermana Fica by pod polárnou žiarou kapitulovali bez boja. Nieto tieto moje. Keď už sme pri boji, tak vyfotografovať žiaru je asi o niečo ľahšie ako dopočúvať prvú pesničku z ktoréhokoľvek cédéčka No Name až do konca. Ak žijete za polárnym kruhom, tak sa so mnou asi nebudete prieť, ale ak ste Stredoeurópan, trochu závisí aj od šťastia a pripravenosti, čítajte ďalej.

Prvá takmer trojdňová expedícia sa nevydarila kvôli dezinformácii od domorodého správcu penzióna, že ak nezažiari do dvoch hodín po súmraku, nič sa tam hore nebude diať. Inak bol milý ako všetci Nóri, ale asi chcel ísť o siedmej spať, huncút. Nuž a keď teda nežiarilo a objednali sme si vínko, čert chcel, aby sa dialo. To najlepšie sme videli cez zamastené okienko reštaurácie a potom pár sekúnd vonku. Mám odtiaľ jednu mentálnu fotku a jedno nachladnutie, pretože sme pod vplyvom zelenkavého žiarenia čakali na ďalšie záblesky s ústami na popolník aj zo dve hodiny. Zbytočne. Prišlo to až o pár týždňov neskôr. Pritom to celé štyri dni vyzeralo ako jeden z tých výletov, keď nesneží a ty si na lyžiarskom zájazde. Snežilo a ja som bol na fotografickom zájazde.

Pod silnejšou žiarou, niekde poblíž TromsoPod silnejšou žiarou, niekde poblíž Tromso - Aparát: Hasselblad H1, Objektív: Hasselblad HC 35mm, Digitálna stena: Phase One P30, Filter: žiaden, Expozičný čas: 51s, Clona: 3,5

Nuž ale k veci. Ak sa náhodou niekto z vás chystá fotografovať auroru, a nie tú s veľkým delom a A, ale s prívlastkom borealis, tak by mal vedieť pár drobností. Napríklad to, že nie je celkom zlá myšlienka zabehnúť niekam za polárny kruh, teda trochu ďalej ako na sobotný trh v Nowom Targu, aj keď svoju expedíciu tam začať môžete, máte to zhruba cestou. Pozor však na rôzne pasce, pevná vôľa je nevyhnutná, aby ste tam neotáčali auto, som predsvedčný, že tričko Adihash za jedno evri v kombinácii s voňavou klobáskou z vedľajšieho stánku dokáže pochovať sľubnú kariéru nejedného nádejného polárnika.

Ďalšia vec, ktorú si treba uvedomiť, je, že v sandáloch by polárnu žiaru nafotili len zimou a profesionálnou cťou šľahaní himalájski šerpovia a tí z vás, čo do nich nosia ponožky, pretože v lete ju (žiaru, nie ponožku) prakticky nevidieť. Ak sa napriek tomu rozhodete pre výpravu v podobnej obuvi, vezmite si poriadne hrubé, možno aj dvoje cez seba, lebo sa pravdepodobne budete brodiť hlbokým snehom. Nemusia byť biele, asi vás nikto zo známych z baru neuvidí. Dobre, pre rypákov treba uviesť, že sa aurora dá vidieť aj zbližšia a v lete, ale najprv sa poriadne napime čistého slovenského vína a potom si uvedomme, že je to menej pravdepodobné ako to, že Majka z Gurunu bola naozajstná mimozemšťanka.

Takisto by ste mali vedieť, že úkaz sa odohráva kdesi vo výške aspoň 60-80 kilometrov nad zemským povrchom, takže nemusíte byť priamym potomkom Aristotela ba ani niektorého z jeho žiakov, aby ste pochopili, že keď je zatiahnutá obloha, tak na tej stanici, kde práve čakáte, vlak dnes večer nestojí a jediné zelené svetlo, čo uvidíte, bude biolampa z kancelárie uhrovitého výpravcu. My sme sa riadili veľmi spoľahlivými predpoveďami počasia na www.yr.no, ktoré k nášmu nemalému žiaľu celé dni neomylne potvrdzovali zamračenú skutočnosť. Do Tromso by som išiel, aj keby nehlásili čistú oblohu na večer. Ráno mi odtiaľ letelo lietadlo.

Nevidel som, ale mesiac v splne údajne takisto škodí vo výhľade, priveľa svetla. Rovnako ako keď sa postavíte doprostred rozžiareného mesta, nevyhnutne budete potrebovať pomoc Dlhého (zodvihne vás vysoko nad ulice), Širokého (zakryje pouličné lampy alebo s nadšením jemu vlastným postaví tribúnu na streche štadióna, aby ste sa mohli v pokoji kochať) a Bystrozrakého (požičia vám okuliare), aby ste niečo videli. A ešte sa je potrebné presvedčiť, či bude fúkať slnečný vietor nevyhnutný na to, aby plamienok vznikol. Všetci používajú stránku www.gedds.alaska.edu/auroraforecast , kde aktivitu bodujú na stupnici od 1 do 9 a zo skúsenosti viem, že pri štvorke už svieti výdatne.

Pod slabšou žiarou, niekde poblíž TromsoPod slabšou žiarou, niekde poblíž Tromso - Aparát: Hasselblad H1, Objektív: Hasselblad HC 35mm, Digitálna stena: Phase One P30, Filter: žiaden, Expozičný čas: 60s, Clona: 3,5

Všetky tieto podmienky vyzerali splnené, sedeli sme v aute a pozorovali nesmelý začiatok šou. Keby som nevedel, že sa musím dívať niekam na sever, jemnučký zelenkavý most nad našimi hlavami by som si asi ani nevšimol. Po chvíli už niet pochýb, že to, čo chce so mnou tancovať, je ONO a namiesto podľahnutiu radostným pocitom to treba nafotiť, nech som sem neletel zbytočne. S kompozíciou toho veľa nenarobím, či sa mi páči, alebo nie, všetko sa deje medzi severovýchodom a severozápadom na veľkej scéne, takže potrebujem poriadny širokáč, kam sa dá natlačiť čo najviac epickej plochy oblohy a trochu kopca v dolnej časti záberu. Keďže smer je daný, v podstate neexistuje takmer žiadna ďalšia možnosť, ako to odfotografovať. Po pár skúšobných expozíciách rýchlo pochopím, že na velviu 50 to nepôjde. Ak nechcem HDR, čo naozaj nechcem, tak pre relatívne dobre exponovaný záber potrebujem ISO 400 a zhruba minútu pri naplno otvorenej clone (u mňa 3,5 - ak si neprajete, aby sa vám máličko pohli hviezdy, poriadne svetelné sklo si budete pochvaľovať). Nie je to úplne ideálne, pretože svetlo poskakuje sem a tam, objavuje sa a mizne a za minútu sa častokrát všetko úplne zmení.

Predstavenie je také úchvatné, že čas začnem vnímať, až keď sa o pozornosť prihlásia oziabajúce prsty na chodidlách. Našťastie si to všimne žiara a skončí, inak by som ich azda aj obetoval na oltár zeleného osvietenia. Pár záberov si nesiem, ale zďaleka nestačia, musím sa vrátiť budúcu zimu. S proviou 400.

PS. Ďakujem Mirovi za bratský nápad, otcovskú starostlivosť a materskú trpezlivosť.

PS. Uvedomujem si, že v euforickej nálade som asi vynechal nejaké detaily, ak vás niečo zaujíma, opýtajte sa rovno pod článkom!

Vložit na facebook Vložit na twitter Záložka na Delicious

Váš komentář k článku

Pište prosím jen komentáře, kterými se vyjadřujete k tématu. Políčka označená červenou hvězdičkou jsou povinná a bez jejich vyplnění nebude Váš text uložen v databázi. Pro reakci na vybraný komentář klikněte na odkaz „Reaguj na komentář“ pod vybraným příspěvkem nebo napište číslo komentáře, na který reagujete do hranatých závorek např. reakci na komentář č.10 zapíšete [10] viz nápověda


*
*
3319191
*
:-) :-D :-| :-( ;-) ;-D :cool:
#7 lenka
kraaaasa my dream
Reaguj na komentář
#6 jackrt
Many of these site are known to be free..
Reaguj na komentář
#5 Marek
#4 divazver Zhruba 2-3 hodinky, uplne intenzivne to bolo tak hodinu.
Reaguj na komentář
#4 divazver
priblizne ako dlho cele to divadlo trvalo?
Reaguj na komentář Na tento komentář odpověděli:[5] Marek
#3 Shirley Lund
A beautiful picture spans all languages and never needs translation. Your images are spectacular!
Reaguj na komentář
#2 Anton DALI Zahradnik
Vyborny clanok, v dobrom zavidim to "teatro"!
Reaguj na komentář
#1 Boris
Marecku parada. fotky vyborne text brilantny:)
Reaguj na komentář