Vybavenie pre krajinársku fotografiu

Fotografovanie sa bez technického vybavenia nezaobíde. Na internete možno nájsť mnoho článkov, recenzií, fór, z ktorých je zrejmé, že začínajúcim fotografom je ťažké sa v tom vyznať.

Časy sa menia, pamätám si, keď som začínal fotografovať ja. Vtedy boli na vrchole predaja kinofilmové zrkadlovky, digitálne prístroje ešte neboli cenovo dostupné, prelom nastal keď prišiel Canon so svojim modelom 300D (kompakné fotoaparáty mali veľmi nekvalitné čipy).

Najcennejšie vedomosti o fotografovaní sa dali získať od starších skúsených fotografov, napríklad vo fotoklube alebo kvalitnej webovej stránke. Technológie postupujú dopredu veľkou rýchlosťou a mnohí to ani nestíhame sledovať.

Týmto všetkým by som skôr chcel povedať, že na samotnej technike, použitej pri fotografovaní, až tak veľmi nezáleží. Samozrejme, do určitej prípustnej kvality, ktorú je táto technika schopná vyprodukovať. Určite nepoužijem digitálny kompakt s malým čipom s 5 megapixelmi na vytlačenie metrovej fotografie.

Sám som skúšal a vlastním rôzne prístroje. Začal som zhruba pred dvadsiatimi rokmi a môj prvý fotoaparát bol ruský stredoformát Ľubiteľ. Používal som ČB film Fomapan 100. Expozíciu som musel merať s externým expozimetrom Sverdlovsk 4, ktorý mám doteraz a musím povedať, že meria veľmi dobre.

Potom som kúpil kinofilmovú zrkadlovku Praktica LTL-3 so základným a teleobjektívom. Bol to krok vpred, so zrkadlovkou sa pracuje lepšie, keďže obraz vidno priamo v hľadáčiku a objektívy je možné meniť podľa potreby. Ďalej nasledoval Pentax PZ-1p, skvelá zrkadlovka s výborným parametrami, ako predsklopenie zrkadla, 4 obr./sek., 1/8000s najkratší expozičný čas, neuveriteľne presné meranie s matrix a objektív Pentax 28-200/3,8-5,6 s ktorým som však pomerne rýchlo začal byť nespokojný, pretože fotografie urobené s ohniskom väčším ako 135mm boli dosť mäkké i pri clone F11.

Zanedlho nastal boom digitálnych zrkadloviek, predávali sa modely ako spomínaný Canon 300D, Pentax ist D, Nikon D70, ktoré už boli cenovo dostupnejšie. Mne sa však cena zhruba 40 000 Sk zdala príliš veľká za 6 megapixelov a obvykle malý a tmavý hľadáčik (typicky Nikon D70).

Uchvátil ma krásny Pentax 67 s drevenou rúčkou, ktorým som si priviezol z USA za skvelú cenu a s ktorým fotografujem doteraz. Nedávno som neodolal výbornej cene Pentaxu K10D v USA (zhruba 600 dolárov po rabate). Vo fotosúťaži som vyhral malú šikovnú mydlovú škatuľku Nikon Coolpix L3, ktorý má 5 megapixelov. Nevyskúšal som už len veľkoformát, o ktorom mi však rozprával známy fotograf, pán Česla.

Podelím sa s vami o dojmy, ktoré som nadobudol z týchto rôznych systémov.

Vhodné technické vybavenie pre fotografovanie krajiny

Pre fotografovanie krajiny je vhodných viacero systémov. Každý má svoje pre a proti. Fotograf vždy zápasí s dilemou váha versus kvalita. Je veľmi pohodlné vziať malý kompakt so stabilizátorom bez filtrov a len tak naľahko sa vybrať fotografovať. Výsledok je však priamo úmerný námahe.

Sám zo svojej skúsenosti môžem potvrdiť, že veľkú úlohu hrá aj psychologické hľadisko! Je rozdiel fotografovať na drahú zvitkovú Velviu na 6x7cm s desiatimi zábermi na film, kde jeden záber stojí približne 30 korún, alebo s digitálnou zrkadlovkou s dostatočne veľkou kartou, keď môžme spúšť stláčať tak často, ako potrebujeme, bez ohľadu na náklady.

Digitál tak trochu vedie ľudí k „cvakalstvu\\\" (hlavne mladších, ktorí nezažili staré filmové časy). Mylne sa domnievajú, že stačí nacvakať čo najviac záberov a že doma sa niečo vyberie, prípadne softwarovo vylepší.

To je ale veľký omyl! Pred tým než stlačíte spúšť, sa treba cez hľadáčik poriadne dívať, rozmýšľať o kompozícii, zvážiť vplyv svetla na vykreslenie krajiny, použitie vhodných filtrov, výber clony. Sám z vlastnej skúsenosti viem že výsledky sú ďaleko lepšie.

Voľba systému

Pri voľbe systému je dôležitá predovšetkým výstupná kvalita a fotografovaný motív. Keďže v tomto prípade sa jedná o fotografovanie krajiny, autofokus a počet obrázkov za sekundu nehrá žiadnu úlohu.

Zaujíma nás teda predovšetkým výstupná kvalita a to hlavne maximálny rozmer fotografie, ktorý s danou technikou možno dosiahnuť, ktorú ovplyvňuje formát a typ filmu a u digitálov veľkosť čipu a rozlíšenie v megapixeloch.

Pokiaľ chceme fotografie vystavovať, používa sa obvykle rozmer 30x40 (30x45cm). Pri tlačovej kvalite 300 dpi to vychádza na 5300x3500 pixelov, čo je zhruba 18 megapixelov. Skúšal som tlačiť 30x45cm fotografie z digitalnej zrkadlovky Canon 300D a Pentax ist D, ktoré majú 6 megapixelov. Výsledky boli slušné. Rovnako som skúšal tlačiť z môjho malého 5 megapixelového Nikonu L3. Výsledky boli biedne.

Z tohto porovnania vidno že megapixely nie sú jediné, ktoré udávajú kvalitu. Výsledky zo zrkadlovky s menej megapixelmi sú vždy lepšie ako s kompaktu s menším čipom, i keď má viac megapixelov. Nárast megapixelov je dnes skôr marketingový ťah výrobcov, než skutočný prínos.

Rozdiel medzi jednotlivými systémami je tiež v perspektíve, akou obraz zaznamenávajú. Základný objektív u kompaktných prístrojov má ohnisko niekoľko desiatok milimetrov, u APS-C zrkadlovky 33mm, pri kinofilme 50mm, pri 6x7cm je to 90cm. S tým súvisí perspektíva i hĺbka ostrosti. Čím väčšie ohnisko, tým menšia hĺbka ostrosti. Preto sa s kompaktnými prístrojmi len ťažko dajú robiť kreatívne zábery s malou hĺbkou ostrosti.

Kompaktné digitálne fotoaparáty

Tieto prístroje sú na fotografovanie krajiny menej vhodné. Ich nevýhodou je malý čip, ktorý silne ovplyvňuje kvalitu výstupu. Takisto nemožnosť výmeny objektívov je silne limitujúcim faktorom. Tieto prístroje mávajú často zoom so širokým rozsahom ohnísk, čo znamená ďalší pokles kvality. Prejavuje sa silnou chromatickou aberáciou (modré okraje na detailoch v protisvetle), hlavne na kratšom a dlhšom konci ohnísk. Takisto správanie v protisvetle veľmi nepriaznivo ovplyvňuje počet optických členov, z ktorých je objektív zložený. Čím je rozsah zoomu väčší, tým zložitejšiu optickú sústavu má (väčší počet šošoviek) a tým je aj náchylnejší na odlesky v protisvetle, závojovanie a stratu kontrastu.

Ďalšia dôležitá vec je digitálny formát, v akom sú dáta uložené na pamäťové médium. Najvhodnejší je surový formát (RAW), prípadne aspoň nekomprimovaný formát (TiFF). Najmenej vhodný je JPEG. JPEG je stratová kompresia, ktorá sa vo veľkej miere prejavuje hlavne v tmavších častiach obrazu. Fotografovanie krajiny je náročné čo sa týka svetelného rozsahu. Pri pokusoch vytiahnuť kresbu z tmavých častí JPEG-u do dopadne obvykle dosť žalostne. Zrazu miesto detailov vidíme štvorčeky jednej farby.

Zosvetlená časť obrazu na ktorej sa hlavne prejavuje stratovosť JPEG

Ďalšia dôležitá vec je priemer objektívu, pretože pri fotografovaní krajiny sa nezaobídeme bez filtrov. Digitálne kompakty majú tento priemer obvykle veľmi malý. Napríklad Nikon L3 asi 1.5cm! Z tohto dôvodu sa šedý prechodový filter nedá použiť. Jednoducho nie je dosť miesta na to, aby sa efektívne využil prechod. Skúšal som dať filter ďalej od objektívu, to sa však už začali prejavovať jeho optické chyby (použil som kvalitný LEE prechodový filter). Použiť sa dá aspoň polarizačný filter.

Z toho teda vyplýva že keby som na fotografovanie krajiny mal odporučiť kompaktný digitálny fotoaparát (čo by som normálne nerobil!), tak by musel spĺňať tieto požiadavky:

  1. čo najväčší fyzický rozmer čipu
  2. aspoň 5 megapixelov (to má dnes už snáď každý kompakt)
  3. ukladanie v RAW formáte (prípadne aspoň TIFF)
  4. čo najväčší priemer objektívu pre použitie filtrov, filtrový závit, prípadne možnosť dokúpiť adaptér na filtre
  5. čo najmenší šum čipu (šum rastie s megapixelmi a klesá s rozmerom čipu)
  6. čo najširší objektív (aspoň 28mm kinofilmový ekvivalent)
  7. čo najviac manuálnych nastavení (hlavne clona, čas, ISO, vyváženie bielej)
  8. dosť dlhý expozičný čas, aspoň niekoľko sekúnd, lepšie 15 sekúnd

Keď zvážime uvedené požiadavky, zistíme že veľa možností nemáme. Nakoniec slušný kompakt stojí pomaly toľko ako zrkadlovka so základným objektívom.

Objektív u viacerých kompaktov začína na 35mm (kinofilm. ekv.), čo je dosť limitujúce. Spájanie fotografií do panorám podľa mňa nie je riešenie. Neviem si predstaviť, že by som pri počítači strávil nekonečné noci pri ich lepení. Takisto kvalita takejto fotografie ma nikdy nepresvedčí. Často vidno miesto, kde bola spojená. Pozrime sa bližšie na vhodné kompakty:

  • Canon: Powershot G9, G7, G6 - od tejto firmy najvhodnejšie kompakty, manuálne nastavenia, slušný objektív, čip
  • Fuji: Finepix rada S9600, S8000, S5600, mnohé majú objektívy od 28mm ekviv., i keď na druhej strane majú príliš veľký rozsah, obával by som sa protisvetla
  • Nikon: Coolpix P80 (objektív s odvážnym rozsahom 28-486mm), rada P5100, P5000, ale zaujala ma hlavne staršia 8400, ktorá mala objektív 24-85 mm (kinofilm ekviv!), veľmi vhodný na krajinu.
  • Olympus: rada SP 560UZ, 550UZ, objektívy majú takisto veľmi široký rozsah, vhodnejší bol skôr starší C-7070 wide zoom, ktorý mal objektív 27-110mm, veľmi vhodný na krajinu, alebo C-8080.
  • Panasonic: rada DMC FZ, TZ alebo lepšie LC. Rada FZ má zaujímavé objektívy produkujúce pomerne kvalitné snímky i pri väčších ohniskách. Takisto objektív má dostatočne veľký priemer pre použitie filtrov. S protisvetlom to bude horšie kvôli veľkému rozsahu.
  • Ricoh: rada Caplio R alebo G, zaujímavé kompakty
  • Samsung: rada NV 8, NV 20
  • Sony: Rada DCS - H3, H7, H9
  • Leica: Digilux (no tá cena!)

Kinofilmové a stedoformátové diaľkomery

Prístroje tohto typu sú najmenej vhodné. Je s nimi takmer nemožné používať filtre, keďže ich účinok nie je možné kontrolovať, pretože sa dívame cez hľadáčik a nie cez objektív. Z tohto dôvodu sa nimi nebudem bližšie zaoberať.

Digitálne zrkadlovky

Digitálne zrkadlovky sú na fotografovanie krajiny veľmi vhodné. Oproti filmu majú veľkú výhodu v možnosti viacerých pokusov a okamžitého náhľadu na displeji.

Naopak nevýhoda je slabšia citlivosť na farby pri východe/západe slnka, zväčša menší čip (až na pár full-frame výnimiek), často veľký šum pri záberoch s dlhšou expozíciou, to je však už vyriešené zapnutím funkcie noise-reduction u každej novej digitálnej zrkadlovky. Slabšie farby sa dajú vytiahnuť dobrým post-processingom, i keď Fuji Velvia alebo Kodak EPP a EBX sa doháňa len veľmi ťažko.

V podstate je dnes každá digitálna zrkadlovka vhodná na fotografovanie krajiny. Najlepšie sú full-frame zrkadlovky, ako napríklad súčasné Canon 1Ds III, Canon 5D alebo Nikon D3.

Veľmi dôležitú úlohu hrá však objektív. Darmo máme kvalitné telo, keď je objektív slabý. Problém je, že k full-frame zrkadlovkám nie sú vždy k dispozícii kvalitné objektívy. Tie ktoré sú výborné pri použití s kinofilmom, s full-frame digitálmi majú problémy s vinetáciou a ostrosťou v rohoch. Jednoznačne by to chcelo nové full-frame objektívy dizajnované pre digitálne fotoaparáty.

Zaoberal som sa napríklad ultra-širokými objektívmi. Prezeral som MTF grafy a iné testy objektívov pre kinofilmové a pre APS-C digitálne zrkadlovky. Z výsledkov je jasné že nové objektívy dizajnované len pre digitálne zrkadlovky s krop faktorom sú prepracované a dosahujú lepšie výsledky. Typickým príkladom je napríklad Sigma 10-20/4-5.6 EX DC a Canon 17-40/4 L na otvorenej clone:

Objektív je tým lepší, čím menej klesá MTF graf od stredu obrazu ku kraju. Veľmi ťažkou skúškou širokého objektívu je jeho kresba na širokom konci na okraji obrazu. Na x osi grafu je vzdialenosť od stredu filmu/čipu a na y osi je percento kontrastu. Za prijateľnú hodnotu sa považuje ešte 70% kontrast. Jasne vidíme, že Sigma je na tom lepšie. Červené bodky ukazujú miesto, kedy nastane pokles pod 70% contrast.

Pozeral som na grafy mnohých iných zoomových ultra-širokých kinofilmových objektívoch a ich MTF grafy sú veľmi podobné ako graf Canona 17-40L, z čoho vyplýva ich slabý výkon na full-frame digi. Digitálny čip má pravdepodobne väčší problém zobraziť ostro obraz ktorý vytvárajú lúče svetla dopadajúce šikmo. Myslím že čas full-frame digi zrkadloviek ešte len príde. Pokiaľ chcete fotografovať na digitál, úplne vystačíte so zrkadlovkou s crop faktorom a kvalitným objektívom.

Najmenej vhodné sú lacné základné zoom objektívy, ktorých typickým predstaviteľom je Canon 18-55/3.5-5.6. Trpia chromatickými vadami (modré okraje v detailoch, hlavne proti oblohe), neostrosťou v rohoch, hlavne pri menšej clone, zle podávajú protisvetlo (vznikajú chyby - odrazy na šošovkách, často tak veľké, že fotografia je nepoužiteľná).

Vhodnejšie sú kvalitné zoomy, napríklad Nikkor 18-70 mm f/3.5-4.5G IF-ED, alebo Pentax 16-45 mm f/4 DA. Ešte lepšie sú objektívy profesionálnej kvality, u firmy Canon označené ako L, Tamrona SP, Sigmy Ex, drahšie Nikon objektívy ED, podobne Pentax DA*. Úplne najlepšie objektívy sú s pevným ohniskom. Obsahujú menší počet optických členov a ich vady sú na dané ohnisko najlepšie skorigované. Typickým predstaviteľom sú objektívy od Pentaxu označené ako Limited.

Pentax K10DPentax K10D

Bohužiaľ dnešný trend je skôr vyrábať a nakupovať zoomové objektívy. Čo sa týka ohniska závisí to predovšetkým od fotografa a jeho pohľadu na krajinu. Vhodné sú objektívy typu rybie oko, ultra široké, široké, základné, tele i veľmi dlhé tele-objektívy. Ja preferujem hlavne ultra-široké, moje obľúbené ohnisko je okolo 23mm (kino-ekviv.) a tele od 100mm do 300mm. Je to spôsobené hlavne tým, že ľudské oko vidí približne tak ako základný objektív (50mm pri kinofilme). A práve tomu sa snažím akosi vyhnúť, zábery sa mi potom zdajú byť zaujímavejšie.

Čo sa týka megapixelov, s kvalitným objektívom nie je problém vytlačiť zo 6 megapixelovej zrkadlovky 30x45cm fotografiu, prípadne s dobrou interpoláciou a doostrením aj väčšiu. Podobne z 10 megapixelov aj 70x45cm, prípadne viac. Takto veľké fotografie zo stredoformátových skenov však predsa len vyzerajú inak.

Ďalšia dôležitá vec týkajúca sa hlavne digitálnych prístrojov sú batérie. Mám zlé skúsenosti s veľkými mrazmi. Treba si vždy vziať aspoň jednu nabitú náhradnú batériu a túto držať v teple, najlepšie vo vnútornom vrecku vetrovky. Pri -25°C sa kapacita batérie veľmi rýchlo míňa!

Pentax K10DPentax K10D

Kinofilmové zrkadlovky

Pre kinofilmové zrkadlovky platí v podstate to čo pre digitálne, s tým rozdielom, že si musíme zvoliť film ako médium, na ktoré budeme fotografovať. Dnes sú síce na ústupe, ale s vhodným filmom a objektívom sú výsledky skvelé. Pri výbere tohto typu fotoaparátu by som zvážil tieto parametre:

  1. predsklopenie zrkadla, zíde sa pri tzv. kritických expozičných časoch (ktoré sú dosť dlhé na to, aby sa na snímke už prejavili otrasy, ale príliš krátke na to, aby sa fotoaparát stihol ustáliť; podľa vlastnej skúsenosti sú tieto časy od približne 1/60s do 1s), hlavne pri fotografovaní s teleobjektívom
  2. vstavaný časovač alebo možnosť pripojiť diaľkovú spúšť
  3. bodové meranie expozície, často sa zíde pri náročných scénach, kedy sa nedá spoliehať na celoplošné meranie

S objektívmi je to podobné ako pri digitálnych zrkadlovkách, len sa na nich spravidla nedajú použiť objektívy vyvinuté pre digitálne zrkadlovky s crop faktorom . Ak chce niekto fotografovať zároveň na film a digitál, je efektívnejšie kupovať kvalitné kinofilmové objektívy, pretože tieto potom môžeme použiť na oboch systémoch toho istého výrobcu. Výnimkou sú ultraširoké objektívy pre digitálne zrkadlovky s APS-C senzorom, ktoré sa na kinofilmových zrkadlovkách spravidla nedajú použiť, prípadne dajú sa použiť len od určitého ohniska (napríklad Tokina 12-24 sa dá použiť s kinofilmom asi od 19mm s prijateľnými výsledkami).

Čo sa týka filmu za najlepší farebný film vôbec považujem diafilm Fuji Velvia RVP-50. Celkovo diafilmy poskytujú kvalitnejšie výsledky ako negatívne filmy, hlavne čo sa týka farebného podania, zrna, kontrastu. Veľkou výhodou diafilmov je možnosť posúdenia farieb priamo pri pohľade do svetla. Ďalej podstatne lepšie výsledky sa s nimi dajú dosiahnuť skenovaním, než s negatívnymi. Výhodu farebných negatívnych filmov v krajinárskej fotografii vidím len vo väčšom svetelnom rozsahu. To sa však u diafilmu väčšinou dá obísť použitím neutrálnych prechodových filtrov. Pokiaľ to s filtrami nejde, je ešte možnosť zloženia fotografie z viacerých záberov rozdielne exponovaných.

Vynikajúcim médiom je ČB film (panchromatický). Má vlastnosti ktoré sa s inými technikami len ťažko napodobňujú.

Je to hlavne jeho citlivosť na farebné filtre. Napríklad s červeným filtrom sa dá zvýšiť kontrast, so zeleným budú lepšie rozlíšené zelené tóny. Ďalšou výhodou je možnosť pomerne jednoduchého vyvolávania ČB fotografií doma. Zatiaľ som nevidel nič krajšie ako matný ČB baryt. Žiadna technológia ma ešte nepresvedčila, ktorá by dosiahla lepšie výsledky v ČB fotografii.

Takisto sa vyplatí kúpiť battery grip, kinofilmové zrkadlovky používajú obvykle veľmi drahé lithiové batérie. V gripe sa dajú použiť nabíjacie batérie.

Stredoformátové zrkadlovky

Tieto prístroje vo mne vzbudzovali vždy obdiv. Nielen svojou veľkosťou ale i cenou, prepracovaním a kvalitou výstupu. Nakoniec som neodolal a kúpil som Pentax 67 so štyrmi objektívmi (45mm, 105mm, 200mm a 300mm). Tento typ prístroja je na fotografovanie krajiny priam stvorený. Naopak dosť nevhodný na akčnú fotografiu.

Pentax 67 so základným objektívom, TTL hľadáčikom a drevenou rúčkou

Nevýhodou je väčšia váha (s tým súvisí aj potreba kvalitnejšieho a ťažšieho statívu), menšia pohotovosť, objektívy sú spravidla s pevným ohniskom a tak ich treba častejšie meniť. Z toho vyplýva nekompromisná kvalita a skvelé správanie objektívov v protisvetle.

Pentax 67, SMC Takumar 200/F4, Lee 3xND Hard

Výsledná fotografia je však natoľko veľká, že sa nemusíme báť nejakú časť obrazu odrezať. Pri výstupe na hory je to na rozmyslenie, ktoré objektívy vziať a ktoré nie. Ale to je daň, ktorú treba podstúpiť. No výsledky sú očarujúce.

Objektívy sú spravidla najlepšej možnej kvality. Stačí spomenúť legendárne Hasselbladovské Carl-Zeiss. Podobne Pentaxovské so skvelými SMC vrstvami, výborne správajúcimi sa v protisvetle. Väčšina týchto prístrojov má odnímateľnú zadnú stenu, takže nie je problém v prípade potreby použiť iný film.

Najbežnejšie sa môžeme stretnúť s prístrojmi firiem Hasselblad, Mamiya, Pentax, Bronica, Kiev a Rollei. Používajú rovnaký film označený ako 120 (prípadne 220 ktorý je 2x dlhší, ale u nás sa nepredáva). Na tento film potom zaznamenajú formát 6x4.5cm, 6x6cm, 6x7cm a 6x9cm.

Fotografovanie so stredoformátom je trochu iná káva. Na jeden film nafotíme rádovo jednu desiatku záberov, takže pravidlo 2x meraj a raz rež tu platí mnohonásobne viac. Každý záber treba starostlivo premerať, zvoliť čo najsprávnejšiu expozíciu a použiť najvhodnejšie filtre. Treba starostlivo postaviť statív, utiahnuť aretačné skrutky, predsklopiť zrkadlo a exponovať.

Pokúsil som sa urobiť test pre porovnanie ,aké výsledky sa dajú dosiahnuť s malým kompaktným digitálnym prístrojom, bežnou digitálnou zrkadlovkou a stredoformátom:

Výsledky zo stredoformátu sú samozrejme ovplyvnené skenerom Nikon 8000ED ktorý bol pri skenovaní použitý. Bubnový skener by dokázal vydolovať z filmu ešte viac detailov.

Fotografovať na stredofomát sa vyplatí pokiaľ hodláte robiť výstavné zväčšeniny 30x40cm a väčšie, publikovať v kalendároch, prípadne v knihách. Stredoformát odporúčam len skúseným fotografom.

Pentax 67Pentax 67

Veľkoformátové prístroje

Veľkoformátové prístroje sú zo všetkých najmenej používané. Je to spôsobené hlavne náročnosťou, ktorá je s ich používaním spojená, veľkými nákladmi i samotným malým rozšírením.

Ich výhodou je úžasná kvalita obrazu ktorú je s nimi možné dosiahnuť. Nakláňaním osi a posunom objektívu je možné meniť geometriu zobrazovaného obrazu, perspektívu a hĺbku ostrosti. V týchto prístrojoch sa používajú buď zvitkové filmy ako pri stredoformáte, alebo ploché tzv. planfilmy. Z toho vyplýva ďalšia výhoda - v danej chvíli možno použiť akýkoľvek film, podobne ako pri stredoformáte s výmennou zadnou stenou.

Nevýhodou je, že je všetko manuálne, expozíciu treba zmerať externým expozimetrom, všetko nastaviť ručne, čo určitý čas trvá a pri rýchlo sa meniacom svetle v krajine môžeme prísť o cenné zábery. Filmy sú veľké a pomerne náročne sa vymieňajú. Sú drahé a nedajú sa hocikde kúpiť. Kvôli veľkému formátu treba používať objektívy s veľkou ohniskovou vzdialenosťou a tým vzniká problém s malou hĺbkou ostrosti. Kvôli tomu je nutné používať neobvykle veľké clony, z čoho vyplývajú extrémne dlhé expozičné časy.

Záver

Na záver by som svoje poznatky zhrnul asi tak, že pre začiatočníka je na fotografovanie krajiny najvhodnejšia digitálna zrkadlovka s crop faktorom, pre výbornú cenu tela a objektívov.

Pokrok je zjavný a čo sa týka kinofilmu, dnes je už na ústupe. V domácich podmienkach je problém so skenovaním, treba riešiť dilemu, či kúpiť kvalitný a drahý skener, alebo si dávať skenovať filmy v minilaboch, prípadne v špecializovaných firmách.

Určitú výhodu však aj kinofilm stále má. Najkvalitnejšie diapozitívy dokážu zobraziť krajinárske zábery s veľkým rozsahom farebných prechodov veľmi dobre i bez zdĺhavých softwarových úprav v počítači, na rozdiel od digitálych Rawov.

Netreba zabudnúť i na negatívne farebné filmy, ktoré majú zasa veľmi veľký dynamický rozsah a v určitých prípadoch je ich použitie výhodnejšie. Rovnako by som pripomenul i ČB filmy, ktoré však treba spracovať optickou cestou v komore.

I dnes sa s nimi dajú dosiahnuť úžasné výsledky pripomínajúce starých majstrov, videl som baryty ktoré vyrážajú dych. Nevidel som lepšie ČB fotografie urobené žiadnou digitálnou technológiou.

Pre pokročilých by som odporúčal full-frame digitálnu zrkadlovku, alebo pre milovníkov filmov stredoformát.

Keby som mal porovnať fotografie z filmu a digitálu, obe vyzerajú dobre, je len na nás ktorú technológiu si zvolíme. Film má svoju špecifickú zrnitosť, ktorá v počítači nemusí vyzerať dobre, na papieri sa ale situácia mení. Povedal by som to asi tak, film je ako nábytok z dreva, ktoré má svoju štruktúry, chyby a digitálna fotografia je ako jeho umelá náhrada.

Je dokonalá, bez zrna. Každý systém má svoju výhodu, závisí od cieľa, ktorý s ním chceme dosiahnuť.

Vložit na facebook Vložit na twitter Záložka na Delicious

Váš komentář k článku

Pište prosím jen komentáře, kterými se vyjadřujete k tématu. Políčka označená červenou hvězdičkou jsou povinná a bez jejich vyplnění nebude Váš text uložen v databázi. Pro reakci na vybraný komentář klikněte na odkaz „Reaguj na komentář“ pod vybraným příspěvkem nebo napište číslo komentáře, na který reagujete do hranatých závorek např. reakci na komentář č.10 zapíšete [10] viz nápověda


*
*
119491
*
:-) :-D :-| :-( ;-) ;-D :cool:
#2 robert ladislav
Pekny den, zaujal ma tento clanok. Ja osobne fotim na Canon EOS 5 Film z roku 1997 a mohu potvrdit mnohe z uvedeného. Uplne zbytecne je soutezeni Fim Digi. Jsou to dve ruzne cesty k zachyceni okamziku nasi objektivni reality.Jsem ruzne nalepkovan, ze kdejaky digi strci film stokrat do kapsy. Tam nevede cesta. jsou to dve ruzne cesty k tomu samému.Uzivam pro ne moc dulezite veci DiGi fotoaparaty.Preji vsem krasne svetlo. S pozdravem robert Ladislav. robertladislav@zoznam.sk
Reaguj na komentář
#1 dušan
Inšpiratívne, zaujímavé čítanie. Fotenie krajiny,prírpdy je vyjadrenie vzťahu k nej.
Reaguj na komentář