Piate výročie

Keď sme s Otom niekedy začiatkom roka 2006 popíjali slivovicu na Lučnej boude a rozvíjali jeho myšlienku založiť malý krajinársky fotoklub, nemali sme o nič väčšie ambície než priaznivci Arnieho Schwarzeneggera, čo si v osemdesiatych rokoch zriaďovali v garážach či pivniciach posilňovne. Iba sme potrebovali priestor, kde nebudeme nikoho vyrušovať, keď si trošku zafučíme a pred zrkadlom ponapíname svaly. Plánovali sme si k tomu prizvať niekoľko ďalších svalovcov, od ktorých (by) sme čerpali inšpiráciu, ale žiaden z nás ani po piatom-šiestom poháriku veľmi neveril, že by od našej garáže chceli kľúč. Lenže na potvoru opak bol pravdou a keď nám ju Michal Vitásek naprogramoval, nič nebránilo tomu, aby 27.2.2006 Ota vložil záber Karlovho mosta (čoho iného, Pražáku) na mudrovanie pre ďalších 10 členov. A len aby sa nezabudlo, názov nám dal tuším Majo Srník (opravte ma, ak sa mýlim), ktorému všetci vďačíme zaveľa v samých začiatkoch a aj neskôr.

5. výročie5. výročie - Na jednom z našich workshopov, foto Tomáš Záhumenský

Z malej časti zamknutej galérie sa voľným pádom čochvíľa stala verejná, privátnu zónu sme rozšírili o niekoľko ďalších funkcií, vo fóre pribúdali témy, diskusia nad zábermi bývala často celkom ohnivá a v krátkom čase ku garážistom pribudli ozajstní majstri fotografického remesla. Krajinárskeho, lebo témy sa načim striktne držať a činíme tak do dnešného dňa. Teda včerajšieho, ktorý znamenal poriadny míľnik v histórii klubu. Pred piatimi rokmi by som nevsadil ani tieň diery na svojej použitej autdórovej ponožke, že si tu teraz budem riediť víno obrovskou nostalgickou slzou pri spätnom pohľade do galérie lightharmony. Bolo a stále je úžasné vidieť, kam cestujú a ako vidia ostatní členovia, či dostať odpoveď na akúkoľvek otázku. V bežnom svete (fotografie) nie úplná samozrejmosť. Prestriedalo sa u nás 29 ľudí, drvivá väčšina z nich skvelí v narábaní s aparátom a inšpiratívni výsledkom. Niektorí sa celkom prirodzene vyvinuli inam a vydali sa na vlastnú cestu, ktorú častokrát s pôžitkom sledujem, iným pribudli povinnosti, pracovné či rodinné, a ich prístroje kdesi visia zavesené na ohnutom hrdzavom klinci. A ďalší hovorili iba anglicky.

Účastníci zájazduÚčastníci zájazdu - Tablo zo stretnutia v Českom Švýcarsku, foto a spracovanie Mišo Tekeľ. Nasmiali sme sa.

Na mnoho fotiek a udalostí si už nespomeniem; riskujem, že sa urazia, najmä tie, ktorým som tvrdil, že si ich zapamätám navždy, ale nezmôžem nič, dát okolo nás je jednoducho priveľa a nemajú zľutovania nad tými staršími. Pokým nás pred rokmi učili púšťať ich sadnúť do kresla pre pamätníkov a starať sa o ich pohodlie, aby vysublimovali čo najneskôr, dnes buď všetko beží omnoho rýchlejšie, alebo sa nám drasticky zmenšuje harddisk. Preto som väčšinu včerajška strávil listovaním v internom priestore lightharmony a medzi svojími zábermi a bolo viac než príjemné oživiť ducha štyroch spoločných workshopov, niekoľkých projektov (From Dusk Till Dawn), nespočetných ciest či krátkych výletíkov, prebehnúť vydané kalendáre a prelistovať knihu (15 pokladov Slovenska). Zábava, veľká zábava, spája všetko, čo som prešiel.

Veľkí chlapi nosia veľký statívVeľkí chlapi nosia veľký statív - A malí sa naň vešajú. Ani neviem, kto to fotil. Na Robov aparát. Na poslednom stretnutí vo Veľkej Fatre.

Každopádne lightharmony už nie je, čo bývalo. Mení sa tak, ako sa menia fotografi v ňom združení a ako pribúdajú skúsenosti. Ale stále nás veľmi baví robiť to, čo normálne nerobíme, aby sme potom vládali robiť to, čo robiť musíme. A ak niekoho popritom potešíme či nebodaj inšpirujeme k čomukoľvek pozitívnemu súvisiacemu s prírodou, tak sme presne tam, kde sme chceli na začiatku byť.

ModelModel - Občas si stojíme modelmi navzájom. Marek Švantner na fotke Borisa Michaličeka.

Vložit na facebook Vložit na twitter Záložka na Delicious